Future of society

Bezpečné budovy

Budovy tvoria základ moderného života, zabezpečujú stabilné prostredie na život, prácu a oddych. Štyri hlavné faktory – extrémne výkyvy počasia, urbanizácia, kybernetické hrozby a novovznikajúce stavebné technológie – poukazujú na naliehavú potrebu zvyšovať bezpečnosť budov na lepšiu ochranu obyvateľov.

Čoraz drsnejšie prostredie pre budovy

Potreba bezpečnosti je jednou z najzákladnejších potrieb človeka (42) a budovy existujú preto, aby poskytovali ľuďom bezpečný úkryt pred prostredím. Prostredie je však čoraz drsnejšie. Zmena klímy zintenzívňuje extrémne výkyvy počasia, urbanizácia zhoršuje dôsledky požiarov budov a digitalizácia zvyšuje hrozby kybernetickej bezpečnosti. Nové technológie, ktoré sa dostávajú do budov, zároveň predstavujú nové riziká.

Extrémne výkyvy počasia sa zintenzívňujú. Napríklad v USA sa deväť z desiatich rokov s najväčším výskytom extrémnych zrážok v období rokov 1910 až 2024 vyskytlo od roku 1995 (43). V roku 2023 bolo na celom svete zaznamenaných 170 povodní, čo je dvojnásobok priemeru z 90. rokov (44). Okrem toho v USA za posledných 30 rokov výrazným spôsobom vzrástla intenzita cyklónov (45).

Urbanizácia zintenzívňuje dopad požiarov budov. Keďže sa počet ľudí žijúcich a pracujúcich v určitej oblasti zvyšuje, dôsledky požiarov budov sa stanú ničivejšie – trend, ktorý je už zjavný v USA, kde sa počet požiarov nebytových budov za posledné desaťročie zvýšil o 27 %, pričom úmrtia súvisiace s požiarom narástli o 83 % (46).

Digitalizácia budov taktiež zvyšuje ich zraniteľnosť voči kybernetickým útokom. Kaspersky uvádza, že takmer 40 % počítačov používaných na riadenie inteligentných systémov stavebnej automatizácie čelilo škodlivým kybernetickým útokom (47). Ukážkovým príkladom potenciálnych škôd spôsobených zdanlivo bezvýznamným zariadením internetu vecí je hackerský útok na kasíno prostredníctvom inteligentného teplomeru v akváriu vo vstupnej hale, ktorý umožnil prístup do databázy veľkých hráčov (48).

Napokon, nové technológie predstavujú nové bezpečnostné riziká. Napríklad nové chladivá s nízkym potenciálom globálneho otepľovania, ktoré sa používajú v chladičoch a tepelných čerpadlách, môžu byť horľavé a toxické. Lithium-iónové batérie používané na uskladňovanie energie predstavujú riziko „tepelného úniku“, procesu, ktorý spôsobuje prehriatie batérie, uvoľňovanie toxických plynov a potenciálne vznietenie. V roku 2023 zaznamenalo Spojené kráľovstvo 46 % zvýšenie požiarov spojených s lithium-iónovými batériami (49).

Zaistenie bezpečnosti budov pri návrhu a počas prevádzky

Bezpečnostné aspekty pri návrhu a počas prevádzky sa stanú čoraz kritickejšie s cieľom zaistiť, aby budovy naďalej poskytovali bezpečné prostredie pre obyvateľov.

Proaktívne opatrenia na ochranu budov pred vplyvom extrémneho počasia sú nákladovo efektívnejšie ako opravy po udalosti. V oblastiach náchylných na záplavy sa budú v budovách vo zvýšenej miere používať materiály odolné voči vode, ako napríklad tehly z betónu alebo PVC namiesto sadrokartónu a preglejky. Budovy v oblastiach so silnými zrážkami budú vybavené zosilnenými strechami a odkvapovými žľabmi. V oblastiach s vysokým rizikom lesných požiarov budú budovy obsahovať ohňovzdorné materiály, okenice a protipožiarne systémy. Budovy v oblastiach náchylných na cyklóny budú navrhnuté tak, aby odolali silnejším náporom vetra (50).

Zvýšená pravdepodobnosť a závažnosť požiarov budov bude viesť k vyšším štandardom v oblasti požiarnej bezpečnosti. Moderné ohňovzdorné materiály, ako sú expanzívne nátery a kompozity, zlepšia hasenie požiaru. Systémy na detekciu požiaru, ktoré využívajú vzájomne prepojené snímače a umelú inteligenciu, zlepšia monitorovanie a reakcie v reálnom čase. Šírenie ohňa a dymu vo ventilačných potrubiach bude čoraz viac kontrolované motorizovanými klapkami, pretože mechanické klapky už nie sú dostatočné. Systémy protipožiarnej ochrany sa budú vyvíjať vďaka širšiemu využívaniu technológie vodnej hmly a činidiel na hasenie požiarov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu (51).

Rastúce hrozby kybernetickej bezpečnosti spojené s prísnejšími predpismi, ako je európsky akt o kybernetickej odolnosti, urýchlia zavádzane bezpečných komunikačných protokolov v stavebnej automatizácii a riadiacich systémoch. Protokoly, ktoré využívajú technológie, ako je šifrovanie pomocou protokolu TLS a overovanie na základe certifikátu, zaistia bezpečnú komunikáciu medzi zariadeniami a systémami, chránenú pred nedovolenou manipuláciou.

Napokon, riziká spojené s novými stavebnými technológiami si budú vyžadovať cielené stratégie na ich zmierňovanie. Miestnosti s mechanickými zariadeniami, ktoré používajú chladivá s nízkym potenciálom GWP, ako je R-290 (propán) a R-717 (amoniak), si budú vyžadovať osobitné snímače plynu. Miestnosti, v ktorých sa nachádzajú lítium-iónové batérie budú podobne vybavené snímačmi na detekciu vodíka a ostatných nebezpečných plynov ako etylén, propylén, metán a oxid uhoľnatý (52).