Zdravé vnútorné priestory

Jednotlivci v rozvinutých krajinách trávia takmer 90 % svojho času v uzatvorených budovách ⁽⁵³⁾. S rastúcou mierou urbanizácie sa bude ďalej zväčšovať čas, ktorý trávi svetová populácie vo vnútri. Od vypuknutia pandémie sa zvýšilo povedomie o hygiene a kvalite vnútorného vzduchu. Prieskum na 1 120 amerických pracovníkoch poukázal na všeobecné obavy týkajúce sa vplyvu zlej kvality vzduchu na zdravie ⁽⁵⁴⁾. Tento trend ďalej urýchľujú zdravotné priority po skončení pandémie, znečistenie mestského ovzdušia a stratégie ESG.

Pandémia a prechod na hybridné modely práce zvýšili pozornosť upriamovanú na hygienu a kvalitu vzduchu v kancelárskych a obytných priestoroch. Dôležité je napríklad udržiavať správnu úroveň relatívnej vlhkosti v rozmedzí od 40 – 60 %, pretože suché sliznice zvyšujú riziko infekcie a vírusy prežívajú dlhšie na suchých povrchoch. Zvýšená ventilácia, znížená recirkulácia vnútorného vzduchu a zlepšená filtráciu vzduchu dokážu zároveň znížiť chorobnosť zapríčinenú infekčnými chorobami o 9 – 20 % ⁽⁵⁵⁾.

S rastom počtu mestského obyvateľstva sa zvyšuje koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší v mestách. Dnes 99 % svetovej populácie žije na miestach, kde znečistenie ovzdušia presahuje referenčné limity WHO ⁽⁵⁶⁾. V roku 2023 prevýšila priemerná koncentrácia pevných častíc PM2.5 v Dillí referenčnú hodnotu WHO viac ako 20-krát ⁽⁵⁷⁾. Krátkodobé aj dlhodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia zhoršuje zdravotné problémy, zvyšuje respiračné a kardiovaskulárne choroby, náklady na zdravotnú starostlivosť a úmrtnosť, pričom WHO spája znečistenie ovzdušia so 6,7 miliónmi predčasných úmrtí ročne ⁽⁵⁶⁾.

Investori a nájomcovia okrem toho vo zvýšenej miere integrujú zdravotné ukazovatele do svojich stratégií ESG. Prispieva to k širším spoločenským prínosom a zároveň sa tým zabezpečujú aj okamžité výhody pre investorov a nájomcov. Investori sú svedkami zvýšenia nájomného v prípade certifikovaných zdravých budov až o 7,7 % ⁽⁵⁸⁾, zatiaľ čo nájomcovia majú prospech až z 8 % zlepšenia výkonu zamestnancov vďaka lepšej kvalite ovzdušia ⁽⁵⁹⁾.

S rastúcim dopytom po zdravých vnútorných priestoroch budú nové budovy vo zvýšenej miere uprednostňovať dobré životné podmienky nájomcov, pričom sa budú modernizovať existujúce stavby s cieľom spĺňať tieto normy. Funkcie, ako je tepelné pohodlie, zdravá kvalita vnútorného vzduchu, akustické pohodlie a optimálne osvetlenie sa stanú čoraz významnejšie. Všadeprítomné sa stanú snímače vysokej kvality, ktoré budú merať a monitorovať tieto parametre.

Tepelné pohodlie je hlavný dôvod, prečo máme budovy. Zohráva významnú úlohu v spôsobe, akým vnímame priestory, v ktorých žijeme a pracujeme. K tepelnému pohodliu obyvateľov prispieva šesť primárnych premenných: teplota suchého teplomera, sálavá teplota, relatívna vlhkosť, rýchlosť vzduchu, rýchlosť metabolizmu a oblečenie ⁽⁶⁰⁾. Prvé štyri premenné môžu regulovať systémy kúrenia, ventilácie a klimatizácie s cieľom zabezpečiť obyvateľom zdravé a pohodlné prostredie. Dnes však ešte mnohé budovy nekontrolujú riadne tieto štyri premenné.

Dobrá kvalita vzduchu podporuje zdravie, dobré životné podmienky a produktivitu. Je ovplyvňovaná dýchaním obyvateľov (CO₂, patogény), vonkajšími znečisťujúcimi látkami (pevné častice, škodlivé plyny), vnútornými emisiami (nestále organické látky) a emisiami podložia (radón). Účinná ventilácia a moderná filtrácia sú nevyhnutné, napriek tomu mnoho budov sa stále spolieha na manuálne otváranie okien, čo nie je efektívne pre kvalitu vzduchu a využívanie energie.

Akustický komfort je kľúčový faktor pri tvorbe produktívneho a uspokojivého zastavaného prostredia, pretože neželaný vnútorný a vonkajší hluk môžu narušiť prácu a oddych. Vonkajší hluk sa spája so zdravotnými rizikami, ako je hypertenzia, mozgová príhoda a cukrovka, a zároveň zvyšuje podráždenosť ⁽⁶¹⁾. Interne dokáže hluk z elektroniky, systémov kúrenia, ventilácie a klimatizácie a hluk spôsobený obyvateľmi znížiť koncentráciu a produktivitu ⁽⁶¹⁾. Na riešenie týchto výziev môžu zlepšiť akustické pohodlie stratégie, ako je zmierňovanie vonkajšieho hluku, riadenie zdrojov vnútorného hluku a používanie materiálov pohlcujúcich zvuk.

Optimálne osvetlenie zabezpečuje vizuálne pohodlie a znižuje problémy, ako sú únava očí, bolesti hlavy a strata produktivity. Okrem vizuálnych výhod svetlo významne ovplyvňuje fyziológiu regulovaním cirkadiánneho rytmu, ktorý ovláda bdelosť, trávenie a spánok. Nedostatočné osvetlenie môže narušiť tento rytmus, čo vedie k poruchám spánku a vyššiemu riziku stavov, ako je obezita, cukrovka a kardiovaskulárne choroby. Budovy budú pri riešení tohto problému vo vyššej miere zavádzať cirkadiánne osvetlenie, reguláciu oslnenia, automatické zatienenie, zatemnenie a optimalizovanie denného svetla ⁽⁶¹⁾.

Dobré životné podmienky obyvateľov môžu tiež zahŕňať viac než tieto faktory životného prostredia, ako napríklad čistenie pitnej vody, podpora zdravých stravovacích návykov, povzbudzovanie k fyzickej aktivite a podpora duševného a emocionálneho zdravia prostredníctvom dizajnu budov. Mnohé z týchto aspektov riešia súčasné certifikácie zdravých budov, ako je WELL.

Nariadeniami sa zároveň vo zvýšenej miere zavádzajú požiadavky na zdravé vnútorné prostredie. Revidovaná európska smernica o energetickej hospodárnosti budov napríklad stanovuje, že nové nebytové budovy s nulovými emisiami ako aj budovy prechádzajúce rozsiahlou modernizáciou zahŕňajú, ak je to možné, systémy na meranie a kontrolu s cieľom monitorovať a regulovať kvalitu vnútorného vzduchu ⁽²⁸⁾.