Future of economy

Požiadavky na podávanie správ a transparentnosť

Zložitá štruktúra podávania správ o udržateľnosti predstavuje výzvy, čo sa týka harmonizácie, ale podávanie správ v oblasti životného prostredia, správy a riadenia a v sociálnej oblasti (ESG) zvyšuje efektívnosť, znižuje riziká a spĺňa zvyšujúce sa očakávania investorov a zákazníkov. Spoľahlivé zhromažďovanie podrobnejších údajov bude kľúčové pre podávanie správ o súlade a optimalizácii zdrojov.

Preberanie zodpovednosti

Podávanie správ o udržateľnosti znamená zverejniť, ako spoločnosť integruje faktory v oblasti životného prostredia, správy a riadenia a v sociálnej oblasti (ESG) a aké kroky podniká, aby ich zlepšila. Takmer 20 organizácii vo svete, ktoré sledujú rozmanité ciele, sú zapojené do vymedzovania noriem pre podávanie správ o udržateľnosti vrátane neziskových organizácií, obchodných konzorcií a programov Organizácie Spojených národov (29).

V dôsledku tejto rôznorodosti je harmonizácia noriem v oblasti podávania správ náročnou úlohou. Od spoločností, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice EÚ o vykazovaní informácií podnikov o udržateľnosti sa napríklad požaduje, aby podávali správy v súlade so štandardami vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa líšia od najčastejšie používaných štandardov v rámci globálnej iniciatívy pre vykazovanie. Spoločnosti musia zároveň dodržiavať nariadenie o taxonómii EÚ, ktoré zdôrazňuje environmentálne udržateľné podnikateľské činnosti, a smernicu o náležitej starostlivosti o udržateľnosť podnikov, ktorá sa zameriava na ľudské práva a environmentálnu náležitú starostlivosť (30).

Napriek tomu, že dodržiavanie rôznych požiadaviek ESG môže byť zložité a nákladné, súhrnné podávanie správ prináša výhody, ktoré presahujú rámec dodržiavania právnych predpisov. Zlepšená transparentnosť ESG vedie často k opatreniam tým, že spoločnostiam umožňuje identifikovať neefektívnosť, znižovať náklady a dosahovať značné finančné zisky. Štúdia McKinsey & Company zistila, že efektívne uplatňovanie ESG môže mať vplyv na prevádzkový zisk až do výšky 60 %, napríklad prostredníctvom zníženia spotreby energie alebo menšieho odberu vody (31).

Investori v USA a Európe stále viac uprednostňujú faktory ESG ako stratégiu na zmiernenie rizika a premenlivosti portfólia (32). Environmentálnym ukazovateľom sa často venuje značná pozornosť, predovšetkým dobrovoľnými záväzkami voči iniciatíve týkajúcej sa vedecky podložených cieľov (Science Based Target initiative, SBTi), ku ktorej sa prihlásilo mnoho popredných spoločností. Rovnako sú však dôležité sociálne faktory, ako je kvalita vnútorného vzduchu, tepelné pohodlie, osvetlenie a hladiny hluku. Tieto prvky priamo ovplyvňujú zdravie a dobré životné podmienky obyvateľov, znižujú dlhodobé riziká, predchádzajú chorobám a zvyšujú produktivitu. S indexom S&P 500 na úrovni 86 % spoločnosti v súčasnosti dobrovoľne zverejňujú údaje ESG. Transparentnosť sa stala štandardným očakávaním, vďaka čomu sa posilňuje dôvera medzi investormi a zákazníkmi (33).

Investori v USA a Európe stále viac uprednostňujú faktory ESG ako stratégiu na zmiernenie rizík a premenlivosti portfólia.

09_E2

Transparentnosť ako nástroj udržateľnosti

Spoľahlivé údaje vysokej kvality sú základom pre zmysluplné podávanie správ v rámci ESG. Mnohé budovy však pri získavaní a integrácii týchto údajov čelia výzvam. Dôležité ukazovatele sú často rozdrobené v rámci systémov, dodávané v nekompatibilných formátoch alebo konsolidované manuálne s použitím základných tabuliek, ktoré bránia v jasnom pochopení fungovania. S cieľom prekonať tieto prekážky spoločnosti vo väčšej miere zavádzajú centralizované platformy na podávanie správ a systémy monitorovania v reálnom čase. Zaznamenávajú a riadia tak údaje v rámci portfólií nehnuteľností na účely rozhodovania a verejného podávania správ.

Napriek svojej zložitosti a nákladom prináša podávanie správ v oblasti životného prostredia, správy a riadenia a v sociálnej oblasti (ESG) aj finančné výhody vďaka transparentnosti.

10_E1

Zhromažďovanie presných, podrobnejších údajov umožňuje lepšie pochopiť fungovanie budov a optimalizovať zdroje. Napríklad nemecké nariadenie „Heizkostenverordnung“ alebo nariadenie o nákladoch na vykurovanie stanovuje podrobné meranie a priraďovanie nákladov za kúrenie a teplú vodu, pričom od vlastníkov nehnuteľností vyžaduje, aby nainštalovali zariadenia, ktoré sledujú jednotlivú spotrebu energie a zabezpečujú transparentnosť podľa mesačnej spotreby. Takéto nariadenia zdôrazňujú dôležitosť údajov pri podpore udržateľnosti a efektívnosti. Monitorovanie a podávanie správ sú zároveň neodmysliteľne spojené s niektorými certifikáciami ekologických budov, ako napríklad RESET, podľa ktorej sa musia schválené monitorovacie zariadenia kvality vnútorného prostredia pripojiť na RESET Cloud a poskytovať údaje každých 30 minút (34).