Právne predpisy a vyhlásenia týkajúce sa životného prostredia

Parížsku dohodu ratifikovalo celkovo 191 národov, takmer všetko zvrchované štáty, a Európska únia, v ktorej sa zaviazali obmedziť nárast svetovej teploty výrazne pod úrovňou 2,0 °C [3,6 °F], v snahe obmedziť ho na 1,5 °C [2,7 °F] nad úrovňami pred priemyselnou revolúciou ⁽¹⁶⁾. Keďže sa budovy významnou mierou podieľajú na svetových emisiách CO₂, vlády prekračujú nezáväzné rámce právnych predpisov alebo odporúčaní k záväzným smerniciam, prijatým normám a nariadeniam, v dôsledku čoho sa znižovanie CO₂ v budovách stáva skôr povinné ako voliteľné.

Smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov stanovuje minimálne normy energetickej hospodárnosti, ktoré majú dosiahnuť vysoko efektívne, dekarbonizované fondy budov do roku 2050. Európske krajiny uplatňujú smernicu o energetickej hospodárnosti budov vypracúvaním a presadzovaním vnútroštátnych nariadení. Napríklad Nemecko implementovalo smernicu o energetickej hospodárnosti budov v rámci svojho zákona Gebäudeenergiegesetz (GEG) alebo zákona o energetickej účinnosti budov, ktorý zahŕňa rôzne opatrenia vrátane požiadaviek na nebytové budovy s kapacitou na vykurovanie a chladenie prevyšujúcou 290 kW [82,5 ton alebo 98`9520 BTU/h] na inštaláciu systému stavebnej automatizácie ⁽¹⁷⁾. Od roku 2030 sa táto obmedzená kapacita zníži na 70 kW. V niektorých amerických mestách, ako napríklad v New Yorku, sa stanovujú prísne normy v oblasti energetickej účinnosti, ako je miestny zákon č. 97, ktorým sa určujú emisné limity s pokutami, ktoré začali platiť od roku 2024. Napríklad vlastník budovy s rozlohou 9 000 m² [100 000 štvorcových stôp], ktorý podniká minimálne kroky na zníženie emisií, by mohol čeliť pokutám až do výšky 1 milióna USD ⁽¹⁸⁾. Dvojitý uhlíkový cieľ Číny dosiahnuť vrchol emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060 viedol v roku 2022 k prijatiu Všeobecného kódexu pre úsporu energie v budovách a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, prvého záväzného nariadenia Číny v oblasti emisii budov ^{(19; 20)}. Kódexom Indie pre udržateľné budovy s úsporou energie sa zaviedli normy energetickej hospodárnosti budov pre komerčné budovy, pričom niekoľko štátov ich prijalo ako právne záväzné ^{(21; 22)}. Tieto opatrenia sú často podporované finančnými stimulmi pre vlastníkov budov.

Do roku 2024 však len 88 krajín zaviedlo kódexy v oblasti energetickej účinnosti budov aspoň v jednom meste. 55% týchto kódexov sa ale od roku 2015 nezmenilo, takže potenciálne nespĺňajú moderné štandardy vysokej hospodárnosti ⁽²³⁾.

S rastúcim tlakom na splnenie cieľov v oblasti dekarbonizácie sa od väčšieho počtu krajín očakáva, že prejdú od nezáväzných rámcov právnych predpisov alebo odporúčaní k záväzným nariadeniam na zníženie emisií CO₂. Zatiaľ čo sa mnoho právnych predpisov zameriava na znižovanie prevádzkových emisií, obsiahnutý uhlík je čoraz viac pod legislatívnou kontrolou, čím sa vytvára potreba zdokumentovať emisie obsiahnuté vo výrobkoch. Na tento účel by mohli slúžiť vyhlásenia o environmentálnych výrobkoch. Tieto vyhlásenia sú štandardizované, nezávisle overené dokumenty, ktoré poskytujú transparentné, kvantifikovateľné údaje o vplyve výrobkov na životné prostredie v priebehu ich životného cyklu, okrem iného vrátane emisií uhlíka.

Začiatkom roku 2024 existovalo vo svete viac ako 120 000 vyhlásení o environmentálnych výrobkoch ⁽²⁴⁾ pre stavebné výrobky, všeobecne rozšírené v Európe, Amerike, Ázii, Latinskej Amerike a na Strednom východe ⁽²²⁾. Napriek tomu, že sú vyhlásenia o environmentálnych výrobkoch v prevažnej miere dobrovoľné, výrobcovia ich využívajú na preukázanie transparentnosti trhu s uhlíkom, podporu tvrdení týkajúcich sa životného prostredia a predaj svojich výrobkov ako udržateľných výrobkov. Okrem toho mnohé certifikácie ekologických budov, ako je LEED, BREEAM, DGNB a výzva pre živé budovy, sľubujú odmeny za využívanie materiálov, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie o environmentálnych výrobkoch ⁽²⁵⁾. Tieto certifikácie pridávajú významú hodnotu, pričom ekologické budovy v niektorých ázijských mestách si účtujú nájomné príplatky až do výšky 28 % ⁽²⁶⁾.

Právne predpisy sa však sprísňujú. Vo Francúzsku a Nemecku musia mať spoločnosti vyhlásenie o environmentálnych výrobkoch pre každý stavebný výrobok s tvrdením týkajúcim sa životného prostredia. V súčasnosti sa pri veľkých verejných projektoch požaduje aspoň desať produktov s vyhlásením o environmentálnych výrobkoch a Taliansko nariaďuje minimálne percento recyklovaného obsahu vo verejných budovách. Podobne Dánsko, Fínsko a Švédsko vyžadujú hodnotenie obsiahnutého uhlíka v budovách, pričom vyhlásenie o environmentálnych výrobkoch slúži ako dôkaz o dodržiavaní predpisov ⁽²²⁾.

Od roku 2028 bude smernica o energetickej hospodárnosti budov vyžadovať, aby boli všetky veľké budovy s plochou nad 1 000 m² [10 000 štvorcových stôp] v členských štátoch posúdené z hľadiska v nich obsiahnutého uhlíka, pričom do roku 2030 sa táto povinnosť rozširuje na všetky nové budovy. Podľa očakávaní sa týmito budúcimi požiadavkami významne zvýši dopyt po údajoch týkajúcich sa vyhlásenia o environmentálnych výrobkoch, vďaka čomu sa upevní ich úloha v oblasti udržateľných stavebných postupov ^{(27; 28)}.