Prispôsobenie sa zmenám klímy

V roku 2024 priemerná globálna teplota prvýkrát prekročila 1,5 °C [2,7 °F] v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo predstavuje najteplejší rok v histórii a pokračuje v znepokojujúcom trende, keď sa všetkých 24 najteplejších rokov vyskytlo od roku 2000 ⁽¹⁾. Očakáva sa, že tento trend sa bude zrýchľovať, pričom sa predpokladá, že do roku 2050 sa priemerná globálna teplota zvýši o 2 °C [3,6°F] alebo viac, ak sa budú realizovať všetky súčasné politiky ⁽²⁾. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency, IEA) je výsledkom každého zvýšenia globálnej teploty o 1 °C [1,8 °F] nárast globálneho indexu dennostupňov pre chladenie (Cooling Degree Days, CDD) o 25 %. Index CDD je meradlom toho, koľko a ako dlho vonkajšia teplota prekročí stanovenú základnú hodnotu, bežne 18 °C [64,4 °F], čo znamená výrazne vyššiu potrebu chladenia v budúcnosti.

Do roku 2050 sa očakáva, že z dnešného počtu 354 miest bude už takmer 1 000 miest čeliť priemerným letným maximám na úrovni 35°C [95°F] alebo vyšším, čím sa vystaví 1,6 miliardy mestských obyvateľov riziku extrémnych horúčav – nárast o 800 %. ⁽³⁾. Tieto eskalujúce horúčavy narušia ekosystémy, zvýšia tlak na systémy zdravotnej starostlivosti a významne zaťažia svetové hospodárstvo. Podľa očakávania sa v dôsledku tlaku spôsobeného horúčavami skráti do roku 2030 pracovná doba vo svete o 2,2 %, čo zodpovedá strate 80 miliónov pracovných miest na plný úväzok ⁽⁴⁾. V súčasnosti úmrtia spôsobené horúčavami predstavujú takmer pol milióna úmrtí ročne. Je pravdepodobné, že toto číslo bude ďalej rásť v dôsledku starnúcej populácie a rýchlej urbanizácie ⁽⁵⁾. Napríklad mestá ako Dillí a Karáči zažívajú zvýšenú frekvenciu smrteľných vĺn horúčav, ktoré si vyžiadajú tisícky životov a majú neprimeraný vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva vrátane starších osôb ⁽⁶⁾.

V čoraz horúcejšom svete budú budovy zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane verejného zdravia a udržiavaní produktivity. Rozhodujúce budú architektonické návrhy, výber materiálov obvodových plášťov budov a zavedenie účinných systémov chladenia.

S cieľom obmedziť zvyšujúce sa slnečné teplo budú súčasťou budúcich návrhov funkcie, ako sú arkády, pergoly, žalúzie a rolety. Strategická orientácia budov a riešenia v podobe vegetácie, ako sú zelené strechy a živé steny, zlepšia izoláciu a budú minimalizovať absorpciu tepla. Krajinotvorba s opadavými stromami a mestskou zeleňou zlepší prúdenie vzduchu, zabezpečí sezónne tienenie a zníži okolitú teplotu o niekoľko stupňov. Výzvou však zostáva rovnováha medzi estetickým vzhľadom a energetickou efektívnosťou. Vizuálne aspekty by už nemali zatláčať do úzadia praktické funkcie, ako sú tieniace konštrukcie ⁽⁷⁾.

Čoraz dôležitejšiu úlohu budú zohrávať materiály obvodových plášťov budov. Materiály, ktoré dobre udržiavajú teplo, ako je kameň a zemina a ktoré sa bežne používajú v tradičných stavbách v oblasti Stredozemného mora a Severnej Afriky, prirodzene regulujú vnútorné teploty a znižujú závislosť od mechanického chladenia ⁽⁷⁾. Inovatívne materiály, ako sú vákuové izolačné panely, aerogél na báze kremíka a moderné povrchové úpravy s odrazovými vlastnosťami, posúvajú hranice efektívnosti. Tieto technológie umožňujú použiť tenšiu izoláciu až s päťnásobnou účinnosťou v porovnaní s tradičnými materiálmi.

Napriek pravdepodobnému zavedeniu týchto opatrení v oblasti pasívneho chladenia príde celosvetovo ešte k prudkému nárastu dopytu po aktívnych systémoch chladenia, ktoré sú s podporou rozvíjajúcich sa a rozvinutých ekonomík schopné prispôsobiť sa extrémnym poveternostným podmienkam. V rozvíjajúcich sa ekonomikách urýchlia rastúce príjmy a zlepšený prístup k elektrickej energii zavádzanie klimatizácií. V rozvinutých ekonomikách, ktoré sa často nachádzajú v oblastiach s miernejšou klímou, budú zvyšovať dopyt po elektrickej energii rastúce teploty a zavádzanie tepelných čerpadiel, ktoré dokážu zabezpečiť chladenie pri prevádzke v obrátenom smere. V dôsledku toho sa chladenie začína stále viac podieľať na rýchlo rastúcej spotrebe energie v budovách. Podľa IEA sa očakáva do roku 2050 až trojnásobné zvýšenie celosvetového dopytu po energii, čo predstavuje toľko energie, koľko dnes spotrebujú spoločne Čína a India ⁽⁷⁾. Toto prudké zvýšenie dopytu po energii zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť inteligentné stratégie v oblasti chladenia, ako je budovanie riešení pre chladenie v noci a energeticky efektívne chladenie.