So zvyšujúcimi sa teplotami budú budovy čeliť rastúcemu tlaku na splnenie ich hlavného účelu: chrániť obyvateľov pred extrémnymi vonkajšími podmienkami. Táto zmena bude mať dopad na dizajn budov a ich okolia, ovplyvní výber materiálov obvodových plášťov budov a zvýši zavádzanie systémov chladenia.

Približne jedna štvrtina celosvetových emisií CO2 pochádza z prevádzky budov. Dosiahnutie čistých nulových emisií do roku 2050 si vyžaduje ďalšiu dekarbonizáciu palív používaných v budovách a zníženie energetickej náročnosti optimalizáciou spôsobu výroby, obnovy, skladovania a spotreby energie.

Celosvetovo takmer 10 % vypusteného CO2 pochádza z výstavby, údržby, modernizácie a odstránenia budov. Dosiahnutie nulových emisií si vyžaduje zníženie nielen prevádzkových emisií, ale aj uhlíkovej stopy využívaním menšieho množstva nových alebo opätovne použitých materiálov, prechod na využívanie materiálov na biologickom základe a zlepšenie kvality bežných stavebných materiálov.

Vlády prechádzajú od dobrovoľných záväzkov v rámci Parížskej dohody k záväzným normám energetickej účinnosti zameraným na emisie CO2 z budov. So sprísňovaním noriem v oblasti budov na znižovanie prevádzkových emisií vo svete sa budú rozširovať právne predpisy, aby riešili obsiahnutý uhlík s cieľom poskytovať transparentné údaje o životnom cykle stavebných materiálov.

Zložitá štruktúra podávania správ o udržateľnosti predstavuje výzvy, čo sa týka harmonizácie, ale podávanie správ v oblasti životného prostredia, správy a riadenia a v sociálnej oblasti (ESG) zvyšuje efektívnosť, znižuje riziká a spĺňa zvyšujúce sa očakávania investorov a zákazníkov. Spoľahlivé zhromažďovanie podrobnejších údajov bude kľúčové pre podávanie správ o súlade a optimalizácii zdrojov.

Odvetvie stavebníctva čelí výraznému nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, čo ešte zhoršuje pracovná sila odchádzajúca do dôchodku – problém je ešte naliehavejší v odvetví kúrenia, ventilácie a klimatizácie. S cieľom vyriešiť tento problém bude odvetvie stavebníctva investovať do svojej dobrej povesti, rozsiahlej odbornej prípravy kvalifikovaných talentov a do využívania technológií.

Budovy tvoria základ moderného života, zabezpečujú stabilné prostredie na život, prácu a oddych. Štyri hlavné faktory – extrémne výkyvy počasia, urbanizácia, kybernetické hrozby a novovznikajúce stavebné technológie – poukazujú na naliehavú potrebu zvyšovať bezpečnosť budov na lepšiu ochranu obyvateľov.

Ľudia trávia takmer 90% svojho času vo vnútri. S rastúcim povedomím po skončení pandémie o zdravých vnútorných priestoroch sa táto potreba z dôvodu znečistenia vzduchu a zvyšujúcich sa očakávaní investorov a nájomcov ďalej prehĺbila. V dôsledku toho sa bude formovať dizajn nových budov a modernizácia s cieľom uprednostňovať dobré životné podmienky obyvateľov, pričom sa budú viac zameriavať na tepelné pohodlie, kvalitu vzduchu, akustické pohodlie a optimálne osvetlenie.

Pandémia rýchlo transformovala každodenný život tak, že sa vyprázdnili kancelárie a nákupné centrá a domovy sa zmenili na pracoviská. Bude to mať trvalé následky, zmenia sa dlhoročné vzory, v ktorých už priestory nebudú fixné vo svojej forme a funkcii, ale budú dynamické, aby spĺňali meniace sa potreby.

V budovách sa rýchlo zvyšuje počet zariadení umožňujúcich internet vecí. Rozvinutiu ich úplného potenciálu však stále bráni niekoľko výziev, ako je obmedzená interoperabilita a škálovateľnosť, nedostatočné možnosti na ich modernizáciu a preťaženie údajmi. Komunikačné protokoly založené na IP, modely sémantických domén a bezpečné aktualizácie cez sieť pomôžu prekonať tieto prekážky a poskytnú nové spôsoby využívania.

Produktivita práce v odvetví stavebníctva vo svete zaostáva za ostatnými odvetviami v dôsledku rozdrobeného plánovania a realizácie a prevádzky, obmedzenej výmeny údajov a zastaraným metódam monitorovania napredovania. Inovatívne prístupy ako integrovaná realizácia projektov, moderné digitálne plánovanie a digitálne riadenie pracovného toku pomôžu zjednodušiť realizáciu projektov, znížiť nákladné prepracovania a omeškania projektov.

Globálny trh riadiacich systémov stavebnej automatizácie (BACS) rýchlo rastie, ale súčasné systémy zápasia s fragmentovanými operáciami a neefektívnosťou. BACS ďalšej generácie budú kombináciou silnejšej integrácie s decentralizovanou inteligenciou, plochejších architektúr a spôsobilostí riadených umelou inteligenciou na zlepšenie energetickej efektívnosti, pohodlia obyvateľov a prevádzkovej odolnosti.